V roku 1955 prebehol biologický pokus o kríženie nemeckého ovčiaka (NO) a karpatského vlka v chovateľských staniciach (PS) pohraničnej stráže vo vtedajšom Česko-Slovensku. Cieľom tohto prechodu bolo získanie služobných psov pre potreby československých pohraničníkov. Predpokladalo sa, že „naliatím“ vlčej krvi do krvi NO sa u psov dosiahne vyššia odolnosť, vytrvalosť a ostražitosť potrebná na zabezpečenie západnej hranice vtedajšieho Česko-Slovenska. Experiment bol zameraný na identifikáciu niektorých problémov medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, z hľadiska dedičnosti, biometrie, fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a krížencami. Mali by sa sledovať aj otázky pozitívnych a negatívnych podmienených reflexov, procesov podráždenia a útlmu, endogénnej aktivity, sociálneho správania a zmien v živote zvieraťa.
 

Keďže projekt sa mal realizovať vo viacerých chovateľských staniciach PS v ČR a SR, pplk. Do funkcie sa zapojil Ing. Karel Hartl, náčelník služobnej kynológie ps. S projektom začal v roku 1957 František Rosík, ktorý bol kynológom bratislavskej brigády PS. Dňa 26.05.1958 sa v chovateľskej stanici PS Libějovice narodili prvé krížence po prijatí karpatských vlkov BRITA, ktorí pochádzali z poľa Palota. na východnom Slovensku psy NO CÉZAR z Březského hája. Z piatich narodených šteniatok / 1 psík a 4 subberi / bol na ďalšie kríženie použitý malý F1 BETY, ktorý bol použitý v CHS Libějovice a psík F1 BERTA, ktorý bol prevezený na Slovensko a používaný v CHS PS Šamorín. Ostatné kríže zostali v Českej republike.
 

Z potomkov BETY zostalo niekoľko vrhov generácie F2 – F4. Ďalším plemenom bola sučka F2 BARKA / r. 03.03.1961/ a jej syna F3 HRON /dc 03.12.1962/. V chovateľskej stanici šamorín /neskôr Malacky/ bola nakrytá F1 BERTA NO HASO zo Šamorína, kde sa 20.02.1960 narodili šteniatka F2 generácie, OSA a OLA z PS a psy ODIN, OLD a ONYX z PS, ktoré vo veku 19 rokov mesiacov boli prevezené späť do Libějoviec. Bez tohto premiestnenia by ďalší prechod v Českej republike nebol možný.
 

OLD a ODIN z PS prispeli k rozšíreniu chovu aj medzi prvými civilnými chovateľmi z žita, p. Driml, Stehlík, Brožek, Beroušek, Sabo, Strnad, Veselý, Dr. Kafka.

OSA z PS prispela k oživeniu a rozšíreniu chovu v českých chovateľských staniciach prostredníctvom dcéry CAPKA F3 / nar. 03.09.1961/, vnučky ANETA F4 / r. 02.09.1963/ a pravnučkou DURA F5 / nar. 14.06.1965/. Pán Kincl prispel k rozšíreniu odchovov OSY z PS v civilných chovných staniciach v ČR.
 

Po jednom vrhu v ČR sa sučka F2 OSA z PS vrátila na Bratislavskú brigádu PS. Zo 66 psov a 40 psov sa na chove podieľala KAČA F3 / de 06.11.1962/ prostredníctvom dcéry TIRA F4 /nar.03.03.1966/ a syna GRINA F4 / nar.30.07. 1968/.

Druhá línia vznikla spojením BRITA Karpatských vlkov a NO KURT z Václava. Šteniatka F1 sa narodili 21.05.1960 v Libějoviciach / 4 psy a 2 psy/. Pes BIKAR F1 bol na žiadosť p. Rosík vo veku dvoch mesiacov prestúpil do chovateľskej stanice ps na Slovensku. V Malackách nakryl dvoch NO ONDA z PS a NO NINA z PS.
 

Experiment bol ukončený v roku 1965 a potvrdil, že väčšina krížencov bola predurčená na ďalší chov. Už u prvých krížencov bol overený ich výkon a socializácia medzi ľuďmi a preto už v roku 1966 bolo po psovi F2 ODIN pridelených 16 jedincov a 18 jedincov k civilným chovateľom. Registrácia týchto jedincov však bola odmietnutá do civilného registra plemennej knihy.
 

Ďalšie kríženie bolo na policajnej stanici v Bhoore v roku 1968, kde karpatský vlk ARGO spáril no ASTA od SNB. Z prvého pasovania bola vybraná do ďalšieho chovu sučka F1 URA SNB. Toto opakovane odmietol NO AJAX von Altenplen. Z prvého pasovania bol pes F2 INK od SNB vybraný do ďalšieho chovu a bol premiestnený s matkou URA SNB do chovateľskej stanice PS v Libějoviciach. Tu sa pripustenie opakovalo a z vrhu bola vyradená sučka F2 BARA z PS.
 

V ďalšom chove tohto kríženia boli aplikované INK zo SNB a BARA z PS, ktoré si vyžiadal pán František Rosík a previezli z Libějoviec do CHS PS Malacky, čím sa predišlo ich zničeniu.
 

V auguste 1968 došlo k zmene na poste náčelníka PS a v ostatných psích chovných staniciach v ČR bol ukončený chov krížencov. Viacerí obetaví civilní chovatelia, ktorí pokračovali v chove v Českej republike, pod vplyvom vonkajších podmienok stratili potrebnú podporu a ich chov sa prestal strácať. Po roku 1971 došlo v Českej republike k úplnému upraženiu chovu krížencov. Chov bol obnovený až 11.08.1981, kedy p. Vladimír Mádla z Kolína nad Rýnom vykonal vrh po ZILKE z PS, ktorá bola odchovaná v chovateľskej stanici ps na Slovensku. Tu sa kríženci využívali ako služobné psy na oddelení PS.
 

Kynológom bratislavskej brigády PS bol mjr. Františka Rosíka, pre ktorého sa chov čs. vlkov stal celoživotným poslaním a preto jeho zásluhy vytvorili podmienky pre pokračovanie chovu aj v 70. rokoch 20. storočia. V tomto období sa okolo chovateľskej stanice PS v Malackách podarilo sústrediť okruh služobných a civilných chovateľov, čím sa v podstate zabezpečila chovateľská základňa umožňujúca skvalitniť výber jedincov do ďalšieho chovu.
 

V roku 1974 vstúpil do populácie tretí karpatský vlk SHARIK. Z pripustenia sučky F3 XELA z PS vzišli potomkovia, ktorí sa prihlásili do chovu prostredníctvom psa XAVAN z PS, cez synov REP z PS, CIRUS z PS a vnuka BREST z PS. ktorých potomkovia sa vzdelávali v civilnom prostredí. Chovatelia zo Slovenska verili v dobré vlastnosti novovzniknutého plemena. Pp. podieľal sa na chove ČSV v civilných chovateľských staniciach. Do funkcie sa zapojil Ing. Sopúch, Beleš, Dr.Švec, Klčo, Fuska, Budinský, Blaho, Richnovský, Pipáš, Szalay, ale aj chovatelia z Čiech a Moravy p.Mádle, Smrčka, Šimáčková, Čížek a ďalší. Vďaka chovnej stanici ps na Slovensku všetky živé zvieratá pochádzajú zo Slovenska. Táto dostatočne veľká populácia zvierat umožnila naplniť dlhoročné úsilie chovateľov a chovateľov - založenie klubu.
 

Dňa 20.03.1982 založil františek Rosík na schôdzi v Brne Klub chovateľov československých vlkov /KCHČSV/ na dokončenie chovu novovznikajúceho plemena. Dňa 02.04.1982 Federálny výbor chovateľských zväzov ČSR pod vedením pána Mikuláša Račkaja, predsedu Slovenského ústredného výboru chovateľského zväzu, potvrdil založenie národného klubu so sídlom v Prahe a pobočky v r. Bratislava.
 

Hlavným cieľom po založení klubu bolo pokračovať v chove ČSV a zabezpečiť, aby pre svoje dobré vlastnosti zdedené po karpatskom vlkovi a NO bol zaradený medzi plemená uznané FCI. Od vzniku ČCHČSV viedol ČSCH plemennú knihu ČSCH do 01.01.1991, potom od 01.01.1991 do 31.03.1992 boli vykonané zápisy p. Husárová s dcérou. Od 01.04.1992 do 31.12.1992 vykonal zápisy do plemennej knihy pán František Rosík.

Koncom roka 1982 skupina chovateľov z Čiech presadzovala požiadavku zaradenia ďalších vlkov do chovu. Pod zámienkou zachovať prirodzenú štruktúru populácie, zabrániť erózii genofondu a znížiť mieru príbuzenskej plemenitby sa v Čechách už po ukončení medzidruhového kríženia pristúpilo k novému kríženiu, spojeniu NO BOJAR – a von Schottentrof s karpatskou vlčicou LEJDY zo ZOO Hluboká, ktoré bolo opäť v chovateľskej stanici PS v Libějoviciach v roku 1983. Vybratý pes z tohto spojenia F1 KAZAN z PS bol podľa dostupných záznamov tri krát použitý v plemenitbe. Toto kríženie bolo urobené bez súhlasu klubu a podľa dostupných informácií nebolo prínosom.   
 

Prvý chovný zvod a bonitácia ČSV sa uskutočnili v novembri 1982 v areáli Zochovej chaty v Malých Karpatoch. Podklady k žiadostiam o predbežné uznanie ČSV boli pripravené v spolupráci s Ústrednou odbornou komisiou chovateľov psov ČSCH. Záverečné znenie štandardu ČSV, spracované v Bratislave, komisia FCI patrí k schváleniu na rokovaní v Helsinkách dňa 13.06.1989. Štandard bol schválený pod číslom 332. Poďakovanie patrí vtedajšiemu československému zástupcovi v FCI RNDr. Petrovi Dvořákovi. ČSV bol zaradený do 1. skupiny plemien v klasifikácii FCI na skúšobné desaťročné obdobie.  

V roku 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR na dva samostatné štáty , Českú a Slovenskú republiku. Zmluvou medzi Českomoravskou kynologickou úniou a Slovenskou kynologickou jednotou dňa 04.07.1993 v Brne bolo potvrdené, že názov plemena zostáva Československý vlčiak, krajina pôvodu – Československo a garantom plemena ČSV v FCI je Slovenská republika SKJ.   
 

Koncom roku 1998 vypracovala komisia KCHČSV SR / str F. Rosík, Doc.Ing. E. Kollárová, CSc., RNDr. M. Glosová / podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena z materiálov, ktoré získala zo všetkých krajín, v ktorých sa ČSV choval.   
 

SKJ podala žiadosť a na valnom zhromaždení v Mexiku dňa 01.06.1999 bol predložený návrh schválený, čím sa potvrdila životaschopnosť ČSV, ale aj pracovné nadšenie slovenských kynológov a chovateľov. Prezident SKJ Ing. Túto funkciu v FCI zaujal Štefan Štefík.

Vďaka pánovi Františkovi Rosíkovi zo Slovenska je zásluhou mnohých kynológov, chovateľov a funkcionárov Slovenskej a Českej republiky, že sa podarilo naplniť zámer šľachtiť nové plemeno – československých vlkov.

c) klubu KCH CSV SK